FAQ

Štandardne sú to 3 úradne overené kópie. Tie väčšinou postačia pre účely geometrického plánu ku kolaudácii, či geometrického plánu rozostavanej stavby pre potreby poskytnutia úveru. Niekedy sa so zákazníkom dohodneme na vyhotovení 6 kópií, najmä keď je viac účastníkov zmluvných strán (napr. pri deľbe či predaji častí pozemkov). V špeciálnych prípadoch to môže byť aj viac kópií. Za každé tri kópie geometrického plánu navyše treba uhradiť určitý poplatok za úradné overenie, ktorý za vás zaplatíme katastrálnemu odboru príslušného okresného úradu. Momentálne je to 27 eur za prvé 3 kópie, 34 eur za ďalšie 3 kópie naviac, atď.

Geometrický plán, ktorý bol autorizačne a úradne overený nemá stanovený žiadny časový limit, dokedy sa môže použiť na právne úkony. Jedinou podmienkou pre platnosť a zapísateľnosť geometrického plánu do katastra nehnuteľností a teda aj na váš list vlastníctva je, aby sa od jeho vyhotovenia nezmenil jestvujúci (doterajší) stav katastra nehnuteľností, ktorý je v danom geometrickom pláne vyznačený čiernou farbou.

Na túto otázku neexistuje jednoznačná a ani krátka odpoveď. Pokúsim sa stručne vysvetliť prečo. Vytýčenie vlastníckej hranice je jedným z najchúlostivejších geodetických úkonov, pretože každý vlastník chce mať svoju hranicu vytýčenú a označenú čo najpresnejšie. Chce, aby na jednej strane nemal svoj plot vytýčený vo svoj neprospech, a na strane druhej, aby nezasahoval svojím plotom na susedné pozemky. Čo sa týka samotnej presnosti vytýčenia, treba si uvedomiť, že geodet (napriek technickému pokroku meračských metód a prístrojov schopných merať s milimetrovou a vyššou presnosťou) nedokáže vytýčiť hranicu presnejšie, ako bola v minulosti odmeraná, vypočítaná a zanesená do katastra nehnuteľností. Geodet je totiž podľa vyhlášky povinný použiť na vytýčenie hraníc podklady z katastra nehnuteľností - „prednostne tie podklady, v ktorých sú originálne údaje o súbore lomových bodov alebo mapy, ktoré boli z nich vyhotovené, alebo ich presné kópie“. Týchto podkladov je veľmi veľa a sú presne vymenované vo vyhláške. Treba si uvedomiť, že každý z týchto podkladov má inú mieru presnosti - vzhľadom na podmienky a dobu, v ktorej boli vyhotovené. Vyhláška ďalej hovorí že „pri vytyčovaní hraníc pozemku sa použijú podľa možnosti tie isté miery, údaje a rovnaké metódy (s výnimkou metódy meračského stola), aké boli použité pri ich zameriavaní“ A teraz už k tej presnosti. Hlavným, ale určite nie jediným kritériom stanovenia presnosti vytýčenia je, či daná parcela leží v katastrálnom území , v ktorom kataster nehnuteľností eviduje číselnú katastrálnu mapu, ktorá vznikla na základe číselných meračských údajov, alebo nečíselnú katastrálnu mapu spracovanú na podklade grafických výsledkov merania. Ak ich eviduje ako číselnú mapu, dá sa hovoriť približne o decimetrovej presnosti vytýčenia hranice. V nečíselných mapách táto presnosť môže byť aj horšia ako 0,5 metra. K tomu sa pripočítavajú ďalšie rôzne objektívne aj subjektívne vplyvy, ktoré môžu ovplyvniť presnosť vytýčenia. Úlohou geodeta je ich čo najviac eliminovať a stanoviť hranicu po zvážení všetkých vyššie uvedených vplyvov.

Pri dnešnom stave meracej a výpočtovej techniky by sa mohlo zdať, že nemôže existovať problém vytýčiť hranicu pozemku „na centimeter presne“. Teoreticky to možné je, ale kataster a jeho hranice vznikali historicky už od polovice 17. storočia, a hranice pozemkov boli určované metódami a presnosťou dosiahnuteľnou v danej dobe. Sú katastrálne územia, kde jediným podkladom na vytýčenie hranice pozemku sú zjednodušene povedané pôvodné pozemkové mapy v mierkach 1:2880 a aj menších, ktoré majú 100 a viac rokov. Po spočítaní všetkých vplyvov od (ne)presnosti prvotného merania cez ručný zákres až po odsunutie súradníc z takýchto máp sa často stane, že geodet pri všetkej dobrej vôli dokáže stanoviť súradnice lomových bodov takýchto parciel len s 0,5 m a horšou neistotou. Toto je naozaj len zjednodušené vysvetlenie komplikovanej problematiky vytyčovania hraníc. Podrobnejšie vám problematiku presnosti vytýčenia vašej konkrétnej parcely vysvetlíme osobne.

Vytýčenie resp. osadenie stavby na pozemok je geodetický úkon, ktorým sa prenesie naprojektovaný tvar a rozmer stavby na váš pozemok.

Pre geodeta je preto potrebné zabezpečiť najmä:

• Projektovú dokumentáciu overenú v stavebnom konaní“ najlepšie v elektronickej forme vo formáte DWG, alebo aspoň PDF. Stačí pôdorys základov a 1. nadzemného podlažia.
• Situačný výkres stavby, z ktorého jednoznačne vyplýva osadenie stavby voči vlastníckej hranici.
• Často sa stáva, že situačný výkres stavby nevychádza z presného, či aktuálneho zobrazenia katastrálnej mapy. Takisto časté sú aj disproporcie v kótach medzi situačným výkresom a projektovou dokumentáciou. Aby sa tieto problémy úspešne vyriešili, potrebuje mať geodet tieto dokumentácie k dispozícii v určitom predstihu (aspoň 1-2 dni) pred samotným vytýčením v teréne. Vtedy môže prípadné (ale veľmi časté) nezrovnalosti vyriešiť v súčinnosti s objednávateľom a projektantom tak,aby bola stavba vytýčená v súlade s projektom a stavebným povolením.